Výborné výsledky v uplynulom ročníku dosahovali družstvá mladších žiakov a starších minibasketbalistov a to vďaka trénerovi Petrovi Zakopčanovi. My sme ho pre vás vyspovedali a v nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať viac o jeho práci.
- Prečo si sa rozhodol pre trénerstvo? Čo ťa k tomu viedlo?
„Pre trénerstvo som sa rozhodol kvôli láske k tomuto krásnemu športu. S basketbalom som začal na základnej škole asi v štvrtom ročníku. Ako hráčovi sa mi basketbal dostal pod kožu, a ani som sa nenazdal a zrazu prešlo 22 rokov. Z toho posledných osem sa venujem tiež trénerstvu. Ako tréner som začal vidieť tento šport zo širšej perspektívy, keď musím vnímať viaceré aspekty tejto hry, viesť hráčov v tréningovom procese, riešiť zápasové situácie a snažiť sa o to, aby som zachytil každý detail, a aby mi nič neuniklo. Je to proste iný pohľad na tento šport. Iný pohľad má hráč, ktorý je v zápase, iný má divák, iný rozhodca a úplne iný má tréner, ktorý sa snaží viesť svojich zverencov.“
- Povedz nám niečo viac o tom, ktorým kategóriám sa venuješ a aké máš s nimi ciele do budúcnosti?
„Momentálne mám pod sebou tím „Mladších žiakov“ (rok narodenia 2002) a „Starších mini“ (rok narodenia 2003) a rozbiehame tiež s trénerom Gabrielom prípravku. Mojim hlavným cieľom je vychovať hráčov so silnou osobnosťou a zmyslom pre disciplínu, aby si vybudovali vzťah a lásku k športu ako takému, a vedeli si prípadne poradiť aj v určitých životných situáciách. V týchto kategóriách ešte nie je dôležité hnať sa za výsledkami a aby sme boli majstrami Slovenska, ale aby získali zanietenie a vášeň pre basketbal. Aké ďalšie úspechy dosiahnu, ukáže ich tvrdá práca, odhodlanie a čas.“
- Akú trénerskú filozofiu razíš? Čo sa snažíš vštepovať svojim zverencom?
„Systém hry závisí od danej kategórie, ale v podstate jedna vec je spoločná pre každú danú kategóriu, a to, že každý jednotlivec by mal prispieť svojou snahou, svojou úlohou resp. svojou pozíciou na ihrisku ku kolektívnemu úspechu, k dosiahnutiu cieľa. Svojim zverencom sa snažím odovzdať všetko, čo viem, čo som sa naučil, čo ma posunulo ďalej a aj to, kde som robil chyby.“
- Akou cestou sa snažíš motivovať hráčov v stretnutiach, na tréningu?
"Hrať zápas by mala byť pre hráča tá najväčšia motivácia. No celý ten proces ovplyvňovania hráčov a zvyšovania ich sebavedomia je svojím spôsobom psychológia. Snažím sa im ukázať, čo je to zanietenosť a vášeň pre hru, naučiť ich milovať basketbal. Na tréningoch sa snažím o to, aby cvičenia imitovali zápasové situácie. Tiež sa do tréningu snažím vniesť rôzne inovácie a fantáziu, aby tréning bol pre nich čo najviac zaujímavý a odniesli si z neho vždy niečo nové."
- Prečo si sa rozhodol pôsobiť v nitrianskom basketbale? Ako vnímaš súčasnú situáciu mládežníckeho basketbalu pod Zoborom?
„Práve preto, že Nitra je moje rodné mesto a myslím, že tento šport má v našom meste budúcnosť. Spolu s ďalšími zanietencami pre tento šport sa snažíme, aby sme získali svoje miesto na basketbalovej mape. Ideme krok za krokom a za naše krátke pôsobenie sa nám podarilo vybudovať celú mládežnícku pyramídu a prichádza už aj prvá úroda. Dievčenská zložka je veľmi úspešná a tiež za tým bolo kopec poctivej a tvrdej práce. Snažíme sa spolupracovať a spojiť sily pre dobrú vec.“
- Na záver, prečo by sa malo dieťa prihlásiť práve na basketbal?
"To je veľmi jednoduchá otázka. (úsmev) Pretože to je najkrajší a najatraktívnejší šport na svete. Nikto sa nenudí. Diváci, hráči, tréneri, rozhodcovia, nemajú čas sa nudiť, pretože sa stále niečo deje, je to veľmi dynamický šport."
bkmspunitra.sk