Najmladším družstvom v mládežníckej pyramíde BKM SPU Nitra je družstvo mladších minibasketbalistov, ktoré si vzal pod svoju taktovku skúsený tréner mužov Ľubomír Urban. Niečo viac o svojej práci nám prezradil v našom rozhovore.
- Čo bolo pre vás hlavným motívom k trénovaniu mládeže?
„Je to jasná odpoveď, bol to hlavne záujem môjho syna o basketbal.“
- Prečo ste si vybrali práve kategóriu mladších minibasketbalistov?
„Priamo to súvisí s odpoveďou na prvú otázku. Od prvého ročníka na jeho základnej škole sme zriadili basketbalový krúžok, postupne sme sa nabaľovali tak, že sme urobili v treťom ročníku už pomaly družstvo, ktoré stabilne trénovalo. Teraz sa nachádzame v štvrtom ročníku a v predstihu sme sa prihlásili do súťaže tak, aby bola motivácia ďalej trénovať.“
- Aké máte dlhodobé ciele s týmito hráčmi?
„V prvom rade sa u niektorých prehĺbil záujem o basketbal, takže to je z môjho pohľadu dlhodobý cieľ číslo 1 a pre celý slovenský basketbal. Pre nitriansky basketbal je to dopĺňanie družstva, hľadanie vhodných typov hráčov, ktorí by zlepšili konkurencieschopnosť družstva vo vnútri tímu.“
- Akú trénerskú filozofiu sa snažíte s nimi raziť?
„Je to jednoduchá filozofia a preto s ňou aj začali tak skoro, je ňou dlhodobý vplyv na rozvoj hráča basketbalu. Myslím si, že slovenský basketbal zažíva obrovskú krízu, ktorá sa už tiahne zhruba 25 rokov. Hlavnou príčinou je zlá atmosféra, ktorá je problémom pri vychovávaní vrcholových hráčov. Basketbal u nás sa zvrtol skôr do takého doplnku voľného času, v zmysle rekreácie. Výsledkom toho je, že nemáme extraligových hráčov a nemôžeme pomýšľať na to, že by sme mohli mať hráčov európskej kvality. V Nitre chceme postupne robiť vrcholových hráčov. A k tomu aby sme ich robili, musíme urobiť analýzu, prečo na Slovensku chýbajú. Jednou z príčin je to, že my stále nechápeme, že sa strašne zmenila doba. My musíme vnímať dobu tak, ako je. Dnes rozprávať o tom, že ako to bolo pred 20 – 30 rokmi, keď deti sa cítili na ulici bezpečne, mali viac času, tým pádom sa viac venovali športu, tak preto sme mali aj kvalitných hráčov. V súčasnosti z hľadiska bezpečnosti alebo nedostatku voľného času my to dávame iba tak, že začneme trénovať niekedy okolo štvrtej triedy len 2-3 krát do týždňa, čo samozrejme neprináša žiaden účinok v budúcnosti. Všetky deti v Európe i vo svete tomu venujú podstatne viac hodín a netreba ďalej komentovať ani kvalitu tréningového procesu oproti našim podmienkam. Preto aj tá štartovacia čiara pre nášho a zahraničného chlapca je nedostihnuteľná. To je dôvod prečo nemáme extraligových hráčov, európskych hráčov, my musíme vytvoriť predpoklady na to, aby naše deti mali možnosť pravidelného dennodenného športového tréningu.“
- Ako motivujete svojich zverencov?
„Motivácia je testovanie samého seba a svojich schopností s realitou. Realita sa premieta do súťažných stretnutí alebo do jednotlivých predstáv hráčov, čo by s basketbalom chceli dosiahnuť. Pomáhame im pri ich napredovaní , ide však o dlhodobú mravenčiu prácu, ktorá sa nedá len tak preskočiť alebo oklamať. Treba mať trpezlivosť.“
- Ako vidíte súčasnú situáciu mládežníckeho basketbalu v Nitre?
„Niečo sa začína tvoriť, ale mám pocit, že basketbal na Slovensku ako taký má veľký problém práve vďaka atmosfére. A to je to, že niekedy aj pri tej dobrej snahe otvoriť priestor pre ďalšie deti vytvárame také prostredie, ktoré ukazuje basketbal v svetle, že sa ním hráč môže iba zabaviť, vyvetrať . Chýba tam pozadie toho, že prostredníctvom basketbalu môže hráč využiť svoj vnútorný potenciál na to, aby niečo dosiahol. Preto v slovenskom basketbale asi ťažko vychováme hráčov, všeobecne by sme v niektorých lokalitách nejakých hráčov našli, ale kvalitní a talentovaní hráči sú udusení podpriemernými , priemernými hráčmi, ktorí sú okolo nich. Preto sú následne aj tí najlepší hráči mentálne zadupaní , lebo neexistuje možnosť dať tú kvalitu dokopy. Toto isté platí aj pre basketbal v Nitre, tu je to totiž rýdzi amaterizmus v podobe takých krúžkov vo všetkých kategóriách.
- Vyšla Nitra v tomto bode správnym smerom?
„Mládežnícky basketbal ešte nemá žiaden smer, pretože ešte nič nedokázal vymyslieť. V prvom rade by to mala byť inštitúcia, ktorá si vydobyje určité postavenie hlavne z hľadiska dôvery. Musí byť stabilná, aby si získala podporu širokej verejnosti a rodičov. Ďalším bodom je, aby bolo jasné, kto ju vedie, kam ju vedie. Mládež ako taká už zažila rôzne experimenty, hlavne vo vedúcich pozíciách. Práve na nich je totiž bremeno zodpovednosti, aby ju vyslali správnym smerom. Zatiaľ to totiž nie sú ani začiatky, skôr iba nejaké pokusy oživiť basketbal v Nitre, ale rozhodne to nie je nič systematické.“
- Prečo by mal rodič prihlásiť svoje dieťa práve na basketbal?
„Dnes má rodič veľkú škálu výberu zo športových odvetví a nielen nich. V Nitre je to o to ťažšie, pretože tu je veľká konkurencia silných športov ako je futbal a hokej. Prečo by si mal teda vybrať basketbal? Na basketbal sú predurčení chlapci, ktorí majú predpoklady byť vysoký, zvládajú koordinačné pohyby a majú ambície sa dostať niekam cez basketbal. História basketbalu ide ruka v rukáve so vzdelaním, tak ja by som povedal, že vývoj športov na Slovensku sa bude uberať týmto smerom. Futbal, hokej vždy skôr inklinoval k profesionalizmu, v basketbale vidím práve možnosť u talentovaných jedincov skĺbenia štúdia a hrania basketbalu tak, ako je to aj v americkom modeli – Kto na to má, tak nemá problém študovať a dokázať niečo v basketbale. Ak niekto má možnosť dostať sa do ideálnych podmienok, napríklad v zahraničí, tak je tu možnosť urobenia si kvalitnej školy a plného rozvoja basketbalových schopností.“
bkmspunitra.sk