Pred blížiacimi sa Majstrovstvami Slovenska juniorov sme oslovili odchovanca nitrianskeho basketbalu Maroša Šimka, ktorý sa v rovnakej kategórií presadzuje v susednej Českej republike. Jeho pôsobiskom je už vyše roka basketbalové Basket Brno kam odišiel z vtedajšieho prvoligového klubu mužov Nitry. 198 - centimetrov vysoký rodák spod Zobora si v aktuálnej sezóne pripísal na konto v priemere 15 bodov na zápas. Okrem juniorského tímu hráva aj za družstvo do 23 rokov, ktoré pôsobí v českej 1.lige mužov a navyše má sa sebou aj prvé minúty v najvyššej českej mužskej extraligovej súťaží - Kooperativa NBL. V drese tímu Basket Brno sa zúčastnil aj turnaja Superfinal EYBL U20 v estónskom Tallinne odkiaľ si priviezol aj individuálne ocenenie ako hráč All stars A-tímu turnaja. Čo hovorí na pôsobenie v Česku a aké sú jeho ďalšie ciele?
Čo ťa viedlo k basketbalu a prečo si sa rozhodol pre tento šport?
Naši rodičia nás doma viedli od malička k športu. Plávanie, lyžovanie, bicyklovanie a loptové hry boli u nás doma samozrejmosťou. Postupne sa vyprofiloval ako hlavný šport basketbal.
Ako sa zrodil tvoj prestup spod Zobora do Brna?
Počas mojej mládežníckej k
ariéry som mal viac ponúk zo zahraničia. Každú sme doma s rodičmi vyhodnotili a povedali si plusy a mínusy. Keď prišla ponuka z Brna, dlho som nerozmýšľal. Po niekoľko dňovej skúške v Brne som ju prijal. Hlavný dôvod pri rozhodovaní bol, že ak sa chcem posunúť v basketbale ďalej, musím sa konfrontovať so staršími skúsenejšími hráčmi a postupne sa pripraviť na prechod do seniorskej kategórie. A túto možnosť som ja v Nitre nemal. Brno mi ju dalo. Dnes viem, že prechod z mládežníckeho basketbalu do seniorského je ťažší a som rád, že som túto ponuku dostal. Basketbal je tam rýchlejší, fyzickejší a treba sa oveľa rýchlejšie rozhodovať.
V českom klubo pôsobíš už vyše roka. Aký je podľa teba rozdiel v mládežníckych kluboch na Slovensku a v Čechách?
Veľký. V Čechách je viac družstiev a tým je aj väčšia konkurencia. Hlavný rozdiel je, že prvých osem tímov, ktoré postupujú do nadstavbovej časti je úplne vyrovnaných. Prehrať a vyhrať môže každý s každým. Len pre priblíženie extraligy U19 v tomto roku v play off prvé 4 družstvá prehrali s družstvami ktoré sa umiestnili v druhej polovici tabuľky. Všetky zápasy skončili tesnými výsledkami a výhodou nebolo ani domáce prostredie. A tak finálový turnaj bol bez družstiev prvej štvorky, ktoré celú súťaž boli na prvých miestach.
Ako si spokojný s pôsobením v Česku? V akých ligách tam hrávaš?
Som spokojný. M
usel som zvládnuť veľa nových vecí . Na niektoré veci som si zvykol hneď, na niektoré som si zvykal dlhšie. Napríklad, že tu nie je som mnou moja rodina, ktorá je pre mňa vždy oporou. Na každý domáci zápas prichádzajú za mnou aby ma podporili a povzbudili. Túto sezónu som hral v extralige U19. Hrávam na pozícii 2,3 a niekedy 1. Na to aby som získal dôveru trénera Vyroubala, som musel viac zapracovať na niektorých basketbalových zručnostiach. V Brne sa kladie veľký dôraz na obranu. Okrem toho som hral aj v družstve U23 ktoré hrá v I. lige mužov. A mám za sebou "prvé minúty a body" v najvyššej Koopertiva NBL extralige mužov.
Čo ťa čaká v najbližšej dobe?
Po dvojtýždňovej prestávke v pondelok 6. mája. začínam trénovať s A-tímom. Koncom mája prídem do Nitry na maturitné skúšky. Potom by som chcel ísť s rodinou na pár dní k moru. Do augusta, kedy začne hlavná príprava A-tímu, si chcem doliečiť drobné zranenia a zdokonaliť sa v niektorých basketbalových zručnostiach kde cítim, že to potrebujem.
K basketbalu patria aj zranenia a navyhli sa ani tebe. Čo ty a táto neodmysliteľná súčasť športu? Ako regeneruješ?
Zranenia sú nepríjemné, každý je rád keď sa mu vyhýbajú. Niektorým sa dá predchádzať. U mňa je to pravidelný strečing, rolovanie, cvičenie v posilňovni a príjem vitamínov a minerálov. Máme k dispozícii bazén, saunu, vírivku či masáž. V prípade, že sa nejaké zranenie predsa prihodí ako napríklad narazené prsty, ľahký výron máme v klube svojho fyzioterapeuta ktorý sa o nás postará..
Čo je tvoja najväčšia motivácia a možno ďalší vytýčený cieľ?
Mládežnícky basketbal je už za mnou. Bola to jedna pekná epizóda môjho športového života. Teraz prichádza seniorská súťaž. Musím veľmi veľa na sebe pracovať. Podmienky v klube Basket Brno na to mám a aj podporu mojich rodičov, bez ktorej by som to ťažko zvládol. Teraz je to všetko už len na mne. Som pripravený pracovať na sebe od tréningu k tréningu a učiť sa od spoluhráčov - profesionálov. Záleží len a len od mojich výkonov ktoré budem podávať.Verím, že budem pre tím užitočný a nesklamem prejavenú dôveru ktorú som dostal od trénera Vaněka a vedenia klubu. A cieľ? Chcel by som sa vypracovať a byť platným hráčom A-tímu Basket Brno. Ďalšie ciele si nechám zatiaľ pre seba.
Občas ťa vidíme aj na tréningoch, zápasoch v Nitre. Aký máš vzťah k nášmu klubu?
Nitra bola a zostane vždy moja srdcová záležitosť. Tu som začal hrať basketbal. V drese Nitry som získal prvé ocenenia 3x Majster Slovenska a niekoľko individuálnych ocenení na rôznych turnajoch. Na toto obdobie určite nezabudnem. Boli sme super kolektív - tím a v tom období sme boli len ťažko zdolateľní. Prežili sme veľa nezabudnuteľných okamihov. Škoda, že toto naše družstvo " z rôznych dôvodov" sa nepodarilo udržať dodnes. Študujem na Gymnáziu Cyrila a Metoda, kde mám individuálny študijný plán a tým, že tento rok maturujem som častejšie v Nitre. Vždy keď som doma prídem na juniorsky tréning, prípadne prídem chalanov podporiť na zápas. Keď som videl atmosféru na zápasoch juniorov bol som milo prekvapený. Najradšej by som vbehol do šatni obliekol si dres a išiel na palubovku. Musím povedať, že nové vedenie a realizačný tím BKM Nitra začali robiť mládežnícky basketbal na úplne inej úrovni ako sme boli zvyknutí v Nitre. Materiálne vybavenie, tím skúsených trénerov, ktorých vedie jeden z najlepších trénerov Martin Blaho, určite prinesie svoje ovocie. Prajem im, aby v tomto procese vydržali a nenechali sa ničím a nikým odradiť. Výsledok by mal byť, že raz budeme vidieť nitrianskych odchovancov hrať za Nitru extraligu, prípadne v reprezentácii.
Naši juniori sa chystajú na Majstrovstvá Slovenska U19. Čo by si im už ako ich skúsenejší rovesník odkázal?
Finálový turnaj je niečo iné ako zápasy počas sezóny. Treba sa vyhecovať k najlepším výkonom. Zápas trvá 40 minút a nevzdať to ak by sa aj niektorý zápas nevyvíjal podľa predstáv. Prajem hlavne nech sa im vyhýbajú zranenia a nech podajú najlepšie výkony individuálne, ale aj kolektívne v tejto sezóne a potom bude určite aj odmena.
"Chalani, držte sa" .
Marošovi ďakujeme za roziahly pohľad a nahľad do jeho hráčskeho zázemia. Poznáme sa už nejaké tie roky a vážime si jeho postoj k nášmu klubu. Prajeme mu veľa basketbalových úspechov, ale hlavne veľa zdravia.
Autor a foto: Daniela Okošová, Maroš Šimko