Situácia okolo pandémie koronavírusu sa s nami "ťahá" už takmer rok. Zatvorené školy, športoviská či prerušené súťaže majú nemalý vplyv aj na pohyb detí a mládeže. O ich dopade okrem iného aj na tréningový proces sme sa rozprávali s trénerom nitrianskych juniorov Petrom Zákopčanom.
Z pohľadu telocvikára, aký je podľa teba vzťah dnešných detí a mládeže k športu a športovaniu ako takému?
Keby som sa vrátil tak trochu do minulosti :D a spomenul si na svoje detstvo, tak môžem bohužiaľ len konštatovať, že je to zlé. Už pred pandémiou bolo, a teraz je to ešte horšie, nakoľko deti sú z veľkej časti odstavené od športu. Môj otec je telocvikár a športovec, no a ja idem v jeho stopách. Keď som bol na ZŠ, telocvik a šport ako taký, mal svoje miesto v spoločnosti. V triedach bola väčšina deti, ktoré sa vyslovene tešili na telocvik. Len výnimočne sa našli jedinci, ktorí nemali radi tento predmet, mali strach, alebo ich v určitom smere limitovali predispozície. No väčšina z nás sme to vo všeobecnosti brali, ako spôsob určitej ventilácie, psychohygienu a možnosť socializovať sa. Veľa detí v tej dobe trávilo aktívne svoj voľný čas aj mimo školy, od jari do jesene na ihriskách, až kým slnko nezašlo a v zime na zamrznutých jazerách sa korčuľovalo, hral sa hokej atď. O šport v tej dobe bol obrovský záujem, nerobil sa nábor, ale výber z veľkého počtu detí. Dnes sa tiež nájdu deti, no je ich podstatne menej, asi je to preto, lebo telesná je v školách degradovaná a považovaná za druhoradý predmet. Deti tým pádom nenadobudnú potrebné zručnosti a schopnosti. Veľa ráz nie sú k tomu vedené ani doma, nakoľko rodičia sú v dnešnej uponáhľanej dobe zaneprázdnení inými činnosťami. Do popredia sa dostáva informatika, cudzie jazyky, tiež iné technické predmety a rôzne kreatívne krúžky. Keď sa telesná výchova dostane na okraj spoločnosti, tak sa tam, bohužiaľ, dostane aj slovenský šport :(
Ako môže tento vzťah ovplyvniť momentálna situácia?
Vo veľkej miere sme teraz "uväznení" doma a nikto netuší dokedy. Keď to pôjde ďalej týmto smerom, tak vzťah k zdravému pohybu a športovaniu bude podstatne menší.
Z pozície rodiča a trénera. Čo by si poradil ostatným? Ako motivovať deti k športu aj počas lockdownu?
To je výborná otázka. Hlavne netreba byť lenivý. Treba venovať energiu a voľný čas tomu najpodstatnejšiemu. A to je zdravie! Rodičia, treba deťom vysvetliť, prečo potrebujú pohyb hlavne v tejto dobe. Ako funguje ľudský organizmus, prečo je dôležité zabezpečiť preň dostatok vitamínov a minerálov, aby bol schopný brániť sa voči chorobám a v neposlednom rade, snažiť sa udržať v dobrej fyzickej kondícii a sile. Ja osobne mám veľmi živé dieťa, ktoré je neustále v pohybe, z čoho sa nesmierne teším. Využili sme teraz voľný čas na to, aby sme boli každý deň aspoň chvíľu na čerstvom vzduchu. Keďže po dlhej dobe napadol sneh, oprášili sme sane a poriadne si to užili :) Proste treba vytiahnuť staré hokejky, korčule, sane, lyže a ísť sa trochu vyblázniť von. Prípadne si vytvoriť nejakú rutinu, rituál. Aj doma venovať čas svojmu telu. A keď máte doma športovcov, tak o to viac, aby si udržali návyky.
Počas uvoľnených opatrení ste sa snažili z minima vyťažiť maximum a využili ste možnosť trénovať v šesticiach. Dá sa vôbec takto trénovať basketbal? Na čo ste kládli dôraz?
Počas tréningu mohlo byť naraz len 5 hráčov, keďže tréner bol šiesty. Tým pádom som musel rozdeliť tréningovú jednotku na polovicu. Najskôr jedna skupina a po nej druhá. Druhý deň zase ďalší, nakoľko je v tíme 18 hráčov, a takto sme to po kúskoch lepili. Potom sa chvíľu mohlo trénovať, znova prišlo nové nariadenie a opäť sa nemohlo. Ako na hojdačke. Kvantitu musela nahradiť kvalita, aby sme my - tréneri z hráčov dostali čo najviac v obmedzenom čase. Viac som sa zameriaval na individuálne zručnosti hráčov a spôsob, ako ich udržať v kondícii. No keďže basketbal je kolektívna hra, kde sa hrá 5:5, tá absencia druhej pätice bola citeľná a nás všetkých to posunulo o krok späť.
Polovica minulej sezóny, a s veľkou pravdepodobnosťou aj celá táto, dostala stopku. Aký môže mať takýto herný a súťažný výpadok vplyv na mladého hráča a jeho rozvoj?
Jedným slovom - devastačný. Všetci športovci sa snažia a potia krv na tréningu preto, aby to potom mohli preniesť do svojej hry v zápase. A potom majú z výsledku svojej práce radosť. Ten pocit zo súťažného zápolenia teraz nemajú. Stráca sa u nich motivácia do ďalšej práce, zápasové inštinkty a celkovo chuť posúvať sa ďalej. Keby som to mohol prirovnať k niečomu, tak je rozdiel, keď si lev vo voľnej prírode uloví antilopu, a keď v ZOO dostane mŕtve naporcované kura. Asi mu viac bude chutiť tá antilopa a sloboda pohybu! Taký istý je pocit, keď hráč vybehne v zápase na palubovku.Čo je na tom celom najhoršie, že veľa talentovaných hráčov v tejto dobe stratí záujem a vydá sa v živote inou cestou.
Plánuješ so svojimi zverencami (ak to podmienky dovolia) predĺžiť tréningový proces aj počas leta?
Keď situácia dovolí, tak určite áno. Leto je ideálne pre športovanie. Letná príprava, kempy, sústredenia, streetballové turnaje, plážový volejbal, plávanie, workout... atď. atď... v lete sa dá krásne dostať do formy. No uvidíme, čo nám život prinesie, aké menu nám naservíruje.
Minulé leto si plánoval projekt streetballového turnaja v meste pod Zoborom, ktorý sa posunul o rok. Môžeme s týmto podujatím rátať toto leto?
Plánoval aj plánujem. Plány sú veľké, už teraz som v kontakte s rôznymi ľuďmi a vybavujeme veľké veci, aby akcia dostala väčší rozmer. No život mieni korona mení. Ostáva len veriť, že sa to celé podarí uskutočniť. Keď to nadobudne reálny rozmer, dám, samozrejme, všetkým v predstihu vedieť.
Aké sú tvoje očakávania do najbližších mesiacov?
Moje jediné očakávanie, respektíve želanie je, že sa veci čo najskôr vrátia do normálu. Že zažijeme opäť radosť zo športu a budeme sa môcť plnohodnotne venovať tomu, čo nás baví a napĺňa. Že sa opäť zaplnia haly, ihriská športovcami a tribúny fanúšikmi.
Ako by podľa teba mohla vyzerať hodina tréningu, cvičenia detí v domácom prostredí?
V tejto interaktívnej dobe je množstvo prostriedkov, ako si spraviť plnohodnotný domáci tréning. Na internete sa dá nájsť všetko od strečingu, jogy, posilňovanie s vlastnou váhou, tabata, fitness, cez životosprávu až po stravovanie.. proste všetko. No dá sa ísť robiť aj turistika do prírody, behať, no len s negatívnym testom, samozrejme :) Presný plán ti neviem dať, jedine po konzultácii, pretože každý si to musí prispôsobiť svojim možnostiam a schopnostiam. No dôležité je niekde začať. Takže odo mňa na záver len jedno staré známe príslovie: V zdravom tele, zdravý duch!
Text a foto: Daniela O.